Farský kostol sv. Petra a Pavla

         Výstavba farského kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci sa začala 12. júla 1997 a trvala päť rokov. Vďaka sponzorom, obetavej práci farníkov i mnohých ochotných ľudí mohol byť kostol 13. júla 2002 posvätený J. Em. kardinálom Tomkom. Kostol obsahuje vnútri bohatú mozaikovú výzdobu. Za povšimnutie stojí najmä centrálna mozaika, znázorňujúca Krista Vládcu vesmíru.

Mozaika Krista Vládcu vesmíru

      Mozaika je svojou kompozíciou veľmi pôsobivá a esteticky veľmi efektne stvárňuje interiér. V strede predstavuje sediacu postavu Krista – Pantokrata, vznešeného a osláveného Vládcu vesmíru, a po oboch stranách patrónov tohto kostola - sv. apoštolov Petra a Pavla. V hornej a dolnej časti sú symboly štyroch evanjelistov.

      V pozadí Krista je silueta kríža, silne kontrastujúca so zlatou a zlatočervenou farbou naznačujúcou Kristovo oslávenie, ktorý je symbolom jeho vykupiteľského diela. Jasné kontúry kríža akoby však naznačovali Kristove slová učeníkom z Emauz. „Či nebolo treba mesiášovi toto všetko pretrpieť a tak vojsť do Božej slávy?“ Umelec ďalej veľmi majstrovsky zlatými sklami vkomponoval do Kristovho rúcha v oblasti pravého kolena jedno z najstarších kresťanských symbolov – rybu. Týmto naznačuje jeden zo starokresťanských akrostichov – skratku vyznania viery – ICHTCHIS. Toto slovo značí v gréčtine rybu, a je zložené z prvých hlások krátkeho vyznania viery Iesus Christos Theu Hyos Soter, čiže Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Pre prvých kresťanov to bol základný symbol a tiež aj rozpoznávacie znamienko kresťana. Naznačený symbol ryby aj na tejto mozaike vlastne určuje identitu Krista, ktorý je Božím Synom a Spasiteľom sveta a tiež znamením pre kresťana, ktorý sa ku Kristovi hlási svojou vierou a že teraz je on tiež rybou, ktorá je zachytená do siete Cirkvi, aby v nej našiel útočište. Takto to chápali prví kresťania vo svetle Kristových slov Petrovi „neboj sa odteraz budeš rybárom ľudí“.

      Treba dodať, že postava Krista je na mozaike mimoriadne majestátna, ktorá ho predstavuje v nebeskej sláve po tom, ako zavŕšil svoje dielo vykúpenia ľudstva svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Postavy apoštolov Petra a Pavla sú vkomponované do obrazu z pravej a ľavej strany Krista – Pantokrata. Peter má vystreté ruky ku Kristovi a akoby týmto gestom vyznával svoju vieru slovami „ty si Kristus, Syn Boha živého“. Odkaz tohto výjavu je, že vždy, keď sa veriaci schádzajú k bohoslužbe, že znovu spolu s terajším Petrom, čiže jeho nástupcom vyznávajú tú istú vieru – „Ty si Kristus, Syn živého Boha“. Po ľavej ruke Krista je postava sv. Pavla s knihou v ruke, čím sa naznačuje, že on je učiteľom národov. Jeho pohľad je viac obrátený do vnútra, čiže umelec ho znázornil v takomto postoji, aby tým vyjadril, že apoštol Pavol objasňuje tajomstvá viery.

      V kvadráte v hornej a dolnej časti Ježišovej postavy sú symboly štyroch evanjelistov. Tieto symboly sú odvodené zo zjavenia proroka Ezechiela, ktorý vo svojom videní videl štyri okrídlené bytosti, ktoré mali podobu človeka, leva, býka a orla. Už starokresťanskí otcovia aplikovali tieto videnia na štyroch evanjelistov, ktorí Kristovým posolstvom naplnili celú zem. Skutočne, pri hlbšom pohľade má táto symbolika hlbokú logiku. Podoba človeka naznačuje evanjelium Matúšovo, ktoré začína genealógiou, čiže rodokmeňom Ježiša Krista. Markovo evanjelium začína vystúpením Jána Krstiteľa na púšti, ktorý sa sám nazval hlasom volajúcim na púšti, čo naznačuje postava leva. Lukáš zas začína obetou kňaza Zachariáša, čiže obetovaním býka v Jeruzalemskom chráme, preto jeho evanjelium symbolizuje hlava býka. Sv. Ján zas začína svoje evanjelium veľmi vzletne, akoby sa vznášal na krídlach orla, keď svoje evanjelium uvádza prologom; „na začiatku bolo Slovo a to slovo bolo u Boha, a Boh bol slovo“, preto je tam podoba orla.

      Na mozaike je sympatické aj to, že človek z každého miesta v kostole má dojem, že Kristus hľadí práve na neho, čím sa vytvára určitá duchovná dynamika. Taktiež je zaujímavé, že v mozaike je celé spektrum farieb a predsa obraz priestor nerozbíja, ale naopak ho veľmi pôsobivo sceľuje a dotvára. Verím, že táto mozaika vo svojom modernom prevedení, ale klasickom ponímaní, bude dôstojne prezentovať súčasné európske sakrálne umenie. Autorom mozaiky je krakovský umelec, absolvent Jagielonskej univerzity v Krakowe, Mgr. Maczej Kauczinski, ktorý sa celý život venoval sakrálnemu umeniu. Stvárnil mnohé témy nielen vo svojej vlasti, ale aj v ďalších krajinách. Skutočne bravúrne zvláda kresťanskú ikonografiu aj symbolizmus. Pri umeleckom stvárnení nového kostola túžil miestny správca farnosti nadviazať na starokresťanskú tradíciu, kde kresťanské umenie spĺňalo základnú didaktickú úlohu. Ono skutočne dvíhalo srdce človeka vyššie k Bohu a zároveň ho aj zošľachťovalo a vnútorne formovalo, aby sa človek – kresťan stal skutočne nositeľom kresťanskej kultúry budovanej na základe Kristovho posolstva.