Svätá omša na Téryho chate
25.08.2024Ďalšou zastávkou tohtoročných Omší na horách bola v sobotu 24.augusta 2024 Téryho chata.Miestom...
Aj počas tohoročných letných prázdnin, v jednom augustovom týždni, fara v Novom Smokovci ožila príchodom malých detí do denného tábora.
Témou našich spoločných dní bola: ovečka – stratená a?
V prvý deň tábora, ako obvykle, sa deťúrence spolu s animátormi naučili táborovú hymnu - ukazovačku o Ovečke 100večke a veselo si o nej spievali každý deň. Deti si vypočuli príbeh o dobrom pastierovi – ako chráni všetky svoje ovečky a ako mu na každej jednej záleží. Hry a zábava v programe nemohli chýbať, a tak sa spokojné „táborové ovečky“ s radosťou vybrali do susedného Dreveného kráľovstva. Aj obed potom všetkým chutil ešte lepšie. Po obede si najmenšie deťúrence vždy sladko pospali a tie väčšie počúvali pekné rozprávky a každý deň niečo zaujímavé tvorili. V prvý deň to boli farebné papierové motýle na drevených štipcoch.
V utorok predstavenie príbehu o pastierovi a ovečkách pokračovalo. Čo sa v ňom prihodilo? No presne tak - jedna nezbedná, zvedavá ovečka sa stratila. A naše dobré deťúrence sa rozhodli, že pastierovi ovečku pomôžu nájsť. Išli ju hľadať na Sibír do záhrady škôlky. Ovečku nenašli, ale našli iného pastiera, ktorého prepadli zbojníci. Našťastie mu pomohli milosrdní ľudia a deti boli šťastné, že zbojník sa viac neukázal a mohli sa spokojne hrať. Po obede si tvorivé deti vyrábali levanduľový olej, aby aj oni mohli blízkym ošetriť rany, keď bude treba.
V stredu sme sa vybrali hľadať stratenú ovečku na Vyšné Hágy, či sa náhodou nezatúlala ku kozičkám, sliepočkám a zajačikom, o ktoré sa starajú manželia Havašovci. Ovečku sme tam nenašli, ale mali sme krásny výlet. Deti mohli zvieratká kŕmiť a hladkať im kožúšky. Teta a ujo Havašovci nás pohostili výborným kozím syrom a ešte nám ho pribalili aj na cestu späť, spolu s domácimi vajíčkami. Z nich nám potom v piatok naša milá Janka z Prešova napiekla vynikajúce mafiny. Po obede deti maľovali hlavy makovíc na výrobu kvietkov.
Vo štvrtok sme pokračovali v hľadaní ovečky. Opäť sme išli do krásnej záhrady na Sibíri. Tentokrát deti prechádzali dlhým bludiskom s rôznymi prekážkami. Zistili, že slepý nemôže viesť slepého, keď chce prísť šťastne do cieľa a že prekážky sa omnoho lepšie zdolávajú, keď vidíme. Po obede nás čakala opekačka pri fare. Boli sme veľmi radi a vďační, že nám počasie vydržalo a pršať začalo až na záver. Stihlo sa všetko – aj sa dobre zahrať, aj sme upiekli špekáčiky, aj sa našli v bruškách a boli mňam. Iba ovečka sa stále nenašla.
Našťastie bol pred nami ešte posledný deň tábora, piatok, a na pomoc v hľadaní stratenej ovečky nám prišiel ešte jeden pastier - pán farár. Čo myslíte – našli sme stratenú ovečku? Veruže áno. Zablúdená, osamelá, stá ovečka sa konečne našla. A bolo veľa radosti. Aj oslava bola - s mafinmi a tortou od našej narodeninovej oslávenkyne Mišky. Na záver oslavy bola svätá omša, na ktorú prišli aj rodičia a príbuzní všetkých „táborových ovečiek“ a pri ktorej sme opäť ďakovali za krásny spoločný čas a za všetkých, ktorí nám ho pomohli takým mať.