Púť do Petrohradu

V pondelok 3. 6. 2019 nadránom sme s cestovnou kanceláriou Awertravel vyrazili na farskú púť cez kresťanské Pobaltie až do Petrohradu.

Púťou nás sprevádzali náš pán farár vdp. Róbert Tokár a vdp. Rastislav Dvorový, ktorý bol aj naším sprievodcom a tlmočníkom. Je to človek veľmi vzdelaný a znalý problematiky cirkvi na Pobaltí a v Rusku, lebo v minulosti pôsobil v misiách na rusky hovoriacich územiach.

V prvý deň, v neskorých večerných hodinách sme docestovali do mesta Šiluva v Litve. Druhý deň ráno sme si pozreli Národnú svätyňu Panny Márie a miesto jej zjavenia sa na cintoríne. Potom sme sa vydali na cestu smerom na Horu krížov. Je to umelo vytvorený pahorok, na ktorý ľudia prinášali kríže rôznych tvarov a veľkostí, ako symbol svojho utrpenia. Tu sa modlili za vyslyšanie svojich prosieb. Dnes miesto navštevujú pútnici z celého sveta a prikladajú sem svoje kríže. V minulosti bolo toto miesto mnohokrát úplne zničené, ale veriaci si ho stále obnovili.

Pokračovali sme smerom do hlavného mesta Lotyšska - Rigy. Je to krásne historické mesto s vplyvom nemeckej architektúry. Okrem iných nádherných sakrálnych objektov sme navštívili Chrám sv. Alexandra Nevského a Chrám narodenia Matky Božej.

Naša cesta sa uberala smerom do hlavného mesta Estónska - Talinu. Mesto dýchajúce históriou, ale aj moderným spôsobom života. Navštívili sme tam pravoslávny Chrám Alexandra Nevského, gotický kostol sv. Olafa, ktorý je zasvätený nórskemu kráľovi Olafovi II. Jeho veža má výšku 124 m a je na nej vyhliadková terasa. Donedávna bola najvyššou v Európe.

Z Talina sme pokračovali do mesta Narva pri ruských hraniciach. Ráno sme si ešte prezreli mesto a presunuli sa k hraniciam, kde sme absolvovali colnú a pasovú kontrolu. Po prechode hraníc sme sa vydali smerom k Petrohradu.

Petrohrad - perla našej púte. Hovorí sa mu aj Benátky severu, keďže je postavený na malých ostrovoch a bažinách. Založil ho cár Peter I. v roku 1703 ako nové moderné mesto podľa svojich predstáv a vzoru západných krajín, ktoré rád a často navštevoval. Mesto zažívalo vo svojej krátkej histórii veľké turbulencie. Najväčšou pohromou bola jeho blokáda počas druhej svetovej vojny. Mesto bolo obkľúčené nepriateľom takmer 900 dní, bez prísunu potravín a iných pre život dôležitých vecí. Rozšírili sa choroby, a tak denne v meste zomrelo až 15 000 ľudí. Ale nevzdali sa a Petrohrad vstal z popola. V meste sa nachádzajú významné sakrálne pamiatky, hlavne pravoslávne chrámy. Najvýznamnejšími sú Chrám sv. Izáka, ktorý je svojou veľkosťou na štvrtom mieste na svete, Chrám Kristovho vzkriesenia (Spasiteľa na krvi), Kazanská katedrála s Kazanskou ikonou Božej matky. Chrám sv. Alexandra Nevského, ktorého cár Peter I. ustanovil za patróna mesta. Obdivovali sme hlavne ich majestátnosť, krásne opravené vonkajšie fasády, ale hlavne interiéry, písané ikony i celé ikonostasy. Na druhý deň sme navštívili Carskoe selo. Ďalším naším cieľom bola Petro-Pavlovská pevnosť, vybudovaná hneď v roku 1703. Pevnosť mala slúžiť na obranné účely, ale slúžila aj ako väzenie. Nachádza sa v nej katedrála sv. Petra a Pavla. Je dominantou Petrohradu a zaujímavá tým, že sú v nej pochovaní ruskí imperátori, ich manželky a príbuzní. Poslednou perlou na našej púti bol Peterhof alebo Petrov dvorec. Je to nádherný palác s obrovskou záhradou, v ktorej sa nachádza viac ako 150 fontán. Fontány fungujú na princípe samospádu vody, nie je tam použité žiadne moderné čerpadlo. Záhradu zdobí množstvo pozlátených sôch. V Petrohrade sme mali aj nočný program. Nebola to noc, na akú sme zvyknutí. Slnko nezapadlo úplne, ale v noci bolo pološero, jednoducho biele noci. O 23:00 sme išli k rieke Neve, kde sa v noci otvárajú mosty, aby väčšie lode mohli preplávať. Bolo to ohromné divadlo. Hrala nádherná hudba a pritom sa mosty zdvihli a čakajúce lode sa pohli. Okolo nich robili program aj iné, malé lode, ktoré boli na okolí. Na druhý deň sme už opúšťali Petrohrad.

Nasledovala cesta do Pskova, kde sme navštívili Chrám Najsvätejšej Trojice.

Našou poslednou zastávkou na spiatočnej ceste bolo hlavné mesto Litvy Vilnius. Tu sme navštívili chrám Božieho milosrdenstva, kde sme mali možnosť vidieť na hlavnom oltári originál obrazu milosrdného Ježiša Krista. Ten sa spája s mystickou vidinou sestry Faustíny Kowalskej, ktorú mala 22. februára v roku 1931. Táto prvá verzia obrazu vznikla 2. januára 1934 práve v litovskom meste Vilnius pod dohľadom Faustíny a jej spovedníka Michaela Sopočka. Neskôr však Faustína napísala, že sa jej Ježiš Kristus zjavil ešte raz a povedal jej, že nezáleží na vonkajšej kráse obrazu, pretože skutočná krása v ňom bude ukrytá v podobe požehnania, ktoré sa dostane každému, kto na neho vzhliadne.

Posledné naše zastavenie bolo pri mestskej bašte Ostrá Brama, kde sme sa poklonili Matke ustavičnej pomoci.

Ďakujeme pánovi farárovi Róbertovi Tokárovi za jeho modlitby, za sväté omše, ktoré celebroval spolu s otcom Rastislavom. Za jeho neustálu starostlivosť o nás, za jeho priateľské slová a humor, ktorým nám spríjemňoval dlhú cestu. Nech ho Pán Boh požehná a dá mu silu pri jeho ďalšej službe veriacim. Taktiež veľké Pán Boh zaplať otcovi Rastislavovi Dvorovému, ktorý si svojimi vedomosťami a priateľským prístupom získal všetkých účastníkov púte. Zo srdca ďakujeme.

Vodičom Jaroslavovi a Antonovi patrí veľká vďaka za to, že s nami prešli 3 490 km bez problémov a počas celej cesty sa o nás starali. Nech ich Pán Boh sprevádza na ich ďalších cestách.

Viac o farskej púti sa môžete dočítať v časopise RATOLESŤ č. 2 z júna 2019

Galéria obrázkov